Ako sme piekli "mňěhně" alebo 52 poschodí hotelu Bali Benidorm

Zvládnuť troch zmrznutých mužov v Španielsku nie je žiadna sranda. Gigolo Palo a ja (Čelo) po štandartnom, ale za to takmer hodinovom meškaní lietadla Ryanair konečne zaujmeme miesta. Po ukrutnom boji s mini priestorom pre nohy sa skladáme a čakáme na  zaburácanie motorov. V Bratislave je zima ako v ruskom filme, prší že stierače takmer nezdvihnú nápor vody, ale predsa sa nežne odlepíme od zeme. Lietadlo v momente leží vo vzduchu a my pri pradení motorov zaspávame a začíname snívať prvé Španielsko s Hore-Dole.

Slabý, ale predsa náraz nám otvára oči a lietadlo roluje ďalej k príletovej hale. Strejdo Rolin, bezchybný ako vždy čaká v hale, oktávka naštartovaná, spojka dvojka a valíme po diaľnici z Alicante do Javea.

Je takmer jedna ráno, ale ideme ešte na pivko do Moreiry, skontrolovať Štepánku ako sa jej darí. Pivko, chupito, chupito, kola a ďalší návštevník Roman nám básni o anglických raňajkách, ktoré nám pripraví po závode v nedeľu. Ďalšie pivko a chupito v Royale a Cucarachi z nenazdajky sú 4 ráno. Volíme spánok, lebo aj piatok je deň. Klienti sú neúprosní a Rolin potrebuje ísť do práce. Neskorá večera alebo veľmi skoré raňajky- volské oká a párky nás dokonale uspia a tvrdý spánok naruší až poludňové slnko.

Je 12:00- čaj, kekse, bageta, jogurt ako príprava na náročný deň musí stačiť. Strejdu Rolina prijímame do Hore-dole ako plnohodnotného člena a managera zároveň. Vonku síce trochu prší, ale aj tak je príjemne teplo, kafíčko v plážovej reštaurácií s nádhernou snedou obsluhou nám  nahradí aj to, že nie je 25 stupňov.

Oblaky  postupne dostávajú strach a večerný klus v prístave až na mólo k majáku splnil poslanie a cítime sa perfektne, endorfíny nám striekajú z uší a bavíme sa pohybom.  Morské príšery, ryby, cestoviny a víno už netrpezlivo čakajú v spoločnosti Evičky a Verunky, Markétky, Kostika a managera. Chlebíčky Kostík navrhol a spracoval dokonale, no s kalamárom na hrášku ešte nemal tú česť, obalenie naporcovaných rýb, varenie cestovín a príprava šalátu z čerstvej zeleniny netrvá dlhšie ako 30 minút a internetový klub z balkóna presúvame k prestretému stolu. Jediný Kostík štrajkuje, ale aspoň nalieva víno a debata sa pekne rozbieha. Dostávame pozvánku na pečené jehně „mněhně“ našťastie až zajtra po preteku. Všetkých sme vyspovedali  a naopak, príjemná zoznamovačka prechádza v plynulú debatu o všetkom možnom a nemožnom. REDBULL, WEB, ŠPORT, PLÁNY, KONDÍCIA, PRÁCA, ŽIVOT a s postupom času prichádzajú na radu nemožné stávky typu Rolin porazí Kostika v hoteli BALI. Pozor hrá sa o BEČKU PIVA, test je pre 15x 3 poschodia v dome kde bývame. Viky to však zvládol  len 2x a radšej sme sa na to s Kostíkom vyprdol...predsa len na druhý deň pretekáme a chceme vyhrať.

Odbila polnoc, hostia odchádzajú domov a my spať. Ja to ešte nejakú pol hodku zvládam a tiež sa pomaly ukladám. 0:50.

Chalanom sa sníva o ženských, ja si neviem spomenúť a radšej hlavu netrápim.

10:00 zdravé predpretekové raňajky: banán, jogurt, kekse, čaj a kvasíme v prázdnom byte. Všetci šli do práce. Naberáme energiu, dopĺňame tekutiny a psychicky sa pripravujeme na výbeh provokovaním na facebooku. Krásna sobota, 22 teploty, jasná obloha mierny vietor, príjemné upokojujúce more, relaxačné okrúhliaky na pláži. Predzávodná idylka. S Evkou a Verunkou nás manager v jednom aute prepraví do Benidormu a zase beží vybavovať pracovné záležitosti. Prekvapenie dňa je Mexičan Xaviar Santiago, vkladá do nás obrovské nádeje. Gigolo je náš čierny kôň, ale všetci si myslia, že musím bodovať ja. Pomaly zisťujeme, že hotel nemá 52,  ale len 45 poschodí trošičku sa nám uľavilo a tešíme sa na boj. Navliekame kompresné ponožky SLS3 a ideme ešte krátko pozrieť na more. Hodinu pred štartom dostávame čísla 5,8,9,11 v poradí Čelo, Gigo, Palo, Javier. Rozklus, strečing, konečne prišiel Rolin a pridáva sa s fandením a fotením k slečnám, budú čakať niekde na schodisku.

Nervozita graduje každou minútou a 17 hodina, čas štartu sa neúprosne blíži, v bruchu klasicky nepríjemný pocit malej oceľovej guličky, test 5 poschodí sme zvládli a neostáva nám už iné ako vyčkať výstrel. Klasické španielske meškanie trvá takmer 10 minút a 120 bežcov nervózne prešľapuje z nohy na nohu, poskakujeme, strečujeme, sústredníme sa na výkon. Tepová frekvencia stúpa, rozhodca konečne NAŠIEL pištoľ, vyberie 10 najlepších borcov a vyberie aj nás do prvej „lajny“. Na nič nečaká, zaznie povel, v zápätí výstrel a masa bežcov sa nekontrolovane rúti hore schodmi proti všetkým zákonom gravitácie. Čelo sa chcel trochu šetriť ale aj tak to neustál a podľahol davovej psychóze. Pavlíka obieha na 3 poschodí. Nasledujú dve tri poschodia bitky so zubatým španielikom. Ide z toho ako víťaz ale stálo to príliš veľa síl a suchý klimatizovaný vzduch robí svoje, kričať na neho určite nemal... Španielik Čela obieha, za ním v zápätí aj Viky a po chvíle aj Pavlík. Borci valia ako za nároďák určite by zdolali ďalšie poschodia. Polovica preteku úspešne za nami a poschodia ubiahajú rýchlo ako voda. Teda ako komu. Na 40. konečne stretávame príjemné tváre Evky a Verunky  a s povzbudzujúcimi pokrikmi Rolina nám dodávajú potrebnú energiu   na posledné zrýchlenie do cieľa. Škoda, že schody sú príliš úzke a Viki sa nestihol pretlačiť aspoň o jedno miesto do predu. Finišuje 3. za 4,44 so stratou jednej sekundy na druhého a 3 sekúnd na prvého. Za chvíľu do cieľa skočí aj Pavlo za 5:01 ako 6. a konečne aj ja za 5:08 na 8. mieste. Je to za nami. Fanklub s Managerom už sú na 52(45.) s nami. Luxusný výhľad a do zblbnutia sa fotíme a fotíme. Výťah dole a vo vestibule a pred hotelom pokračuje to isté všetci sme šťastní, že aspoň Viki bodoval na bedni, ale ani ďalšie miesta v prvej 10 nie sú na zahodenie J Oceňovanie applaus trofeje gratulovačky a ďalšie fotenie...

Konečne sa presúvame k moru a ako regeneráciu využívame vlny a sviežu slanú vodu. Slniečko o šiestej večer neúprosne praží, najradšej by sme dali pivko hneď na pláži. „Mněhně“ však už dlho nebľačí a opeká sa na ohni. Naskakujeme radšej do auta, valíme do Moreiry kde vykladáme Funklub a pokračujeme za vôňou měhnětě. Podopĺňame ešte zásobu kvalitného červeného vína a plzničiek:D:D:D:D. Navštívime ešte nejaké kamošky češky, lebo mali sľúbené nejaké margotky, horalky a plzničku... zastávka na necelé tri minúty a pokračujeme na fiestu ku Štepánke.

Takmer sme to stihli. Na dvore španielskej samoty asi 15 Čechov, Slovákov, pár Španielov a jeden Nemec (ospravedlňujem sa, ale fakt asi nespomínam na meno Štepánkynho priateľa). Kostík nás správne vedie k presoleným zvyškom „mněhnětě“ a ani nás to až tak nemrzí, že je ho fakt len trošičku, naložíme klobásy, stejky, kuracie prsia do pacu z vina rajčín, oregana a cesneku . Spoločne s Kostikom a Gigolom sa pustíme do grilovania. Prekladáme to vínom, pivkom chlebom, syrom, kolou a všetkým ešte raz  a potom zase a zase. Luxusná fiesta, debatuje sa o všetkom a o ničom. Kostik vyhrá paku nad každým a dokonca porazí Gigola a Čelo naraz... je to borec. Medzi časom sa dozvieme, že vajíčka na tvrdo sú doping a Šaman prikladá poznanie, že fajčiť trávu je výhodné, dostávame rýchlokurz behania po horách a naučíme sa zvládnuť 100km za 3 hodiny- behom.

Tesne pred polnocou sa vrátil Rolin so svojou milou priateľkou Vlaďkou pitbullkom J, pre ktorú šiel ešte na letisko. Klopneme nejaké to pivko a okolo druhej ráno sa presúvame do Moreiry za Verčou a Evkou. V Cucarachi ešte trochu vína a ďalší príjemný debatný krúžok, medzi časom sa traja blázni pod dohľadom Pitbullka Vladky okúpeme v mori. V bare dopijeme čo máme na stole a ideme skontrolovať mesto. Rolin nám ukáže ešte diskotéku ale nebyť našich Sloveniek tak priemer je hlboko pod bodom mrazu. Zopár tančekov nás však solídne unavuje, cigaretový dym nikomu nerobí dobre a keď na veži odbijú 4 hodiny naskakujeme do áut. Viky po ceste zaspáva v kufre, Kostik nechápe nejaké súvislosti a Market  od únavy a tlaku radšej nič nehovorí. Čelo v druhom voze dopĺňa Slovenskú menšinu a v aute plnom rytmickej hudby má trochu strach z jazdy španielskej šoférky... Autíčka idú pekne za sebou a v Javea sa rozlúčime. Zasa nasadáme do jedného auta a vezieme sa domov. Pol piatej a ľaháme do postele.  

9:00 budíček, prekvapivo v pohode a bez bolehlavu. Už cítime sľúbené anglické raňajky. V práci trochu Romana prekvapíme, ale je rád že sme prišli. Perfektná bašta svedčí  o Romanovom umení.

V nedeľu je slušné pozdraviť aj kostol a jeho Pána. Stíhame akurát prvé sväté prijímanie a musím povedať, že španielska dedina je španielska dedina J Neustály pohyb prichádzajúcich a odchádzajúcich veriacich vytvára pocit pohodovej návštevy.

Vonku sa trochu zdvihol vietor, ale žiadne mraky ani dnes nepriniesol tak chytáme bronz čo to dá. Obed ani radšej nestíhame len dopĺňame tekutiny a zase sa opaľujeme, hráme frisbee, kúpeme sa v mori a tajne dúfame, že lietadlo nebude môcť odletieť. Parádnych 25stupňov, pohoda, klídek, leháro a perfektní ľudia. Ťažko sa žive vrcholovým športovcom.

Zase na jeseň alebo o rok sa určite vrátime. Ďakujeme Kostikovi, Marketke, Vlaďke,Štepanke, Romanovi, fanklubu Evičke a Verunke ale hlavne ROLINOVI.