Bieg do schodow do weže kosciola BIELAWA

Zase doma!

Jednonočný - jednodenný výlet za poľskou medzou hodnotíme  jednoznačne známkou najlepšou s malinkým mínusom. Komu nezlyhajú nervy a dostane sa až na dno týchto riadkov dozvie sa prečo.

Piatok ráno 6:15 prvý člen našej výpravy už na nohách s myšlienkou na malebný Vsetín. To ešte nevedel, že v meste číha len starý štadión a park s okrasnými drevinami, ktoré nenájde... nevadí. Lukáš(Čelo najmladší) si 5 hodín trpezlivo počkal kým Pavel s Markétou skončili v práci a mohli všetci spoločne vyraziť na do hanáckej metropole. Tomáš (Čelo) a Havel, ale hlavne Čelo v Olomouci trochu zaspal na vavrínoch a nestíha, navyše zabudol oznámiť, že bude treba spacáky. Všetko zachraňujú deky a uteráky, ale spoliehame sa na počasie a teploty aj v noci cez 25 stupňov. Konečne o pol štvrtej vyrážame a členstvo združenia sa nám pekne rozrastajá hneď o tri osoby. Michael Havlík, Lukáš Čelko a Markéta Dobešová.

Posledný člen našej výpravy Viktor- Gigolo čaká doma v Jeseníku a užíva krásne chvíle zaľúbenosti do jeho životnej lásky.

            Dlhšiu časť cesty na českej strane sme zvládli prekvapivo rýchlo, na medzi však začína GPS štrajkovať a za celý čas na nám nepodarilo ju ukecať nech ukazuje správne. Nevadí, snažíme sa nájsť správnu cestu podľa slnka. Márne. Odbočky doprava, doľava,  točky, kruháče – nič nepomáha. Poľné cesty, lesné cesty, dláždené cesty, asfaltky možno boli dokonca aj nejaké panelové, 4 prúdovky a ďalšie rôzne typy komunikácií... Nekonečné serpentíny, uzávierky ciest, slepé ulice a jednosmerky.... Nadbehli sme si možno 50-60 km, ale zdarne dorážame spotený do cieľa. Srdečné privítanie organizátorov príjemne potešilo, nakoniec Pavel je tu ako favorit a musia si ho náležite uctiť. Dva krát testujeme 300 ľavotočivých schodov širokých cca 80cm. Neuveriteľne strmé, úzke a tenké schody dávajú zabrať raz sa prebieha na druhé schodisko a v hlave vzniká solídny guláš. Jediná šanca bežať rýchlo je dať sa na štyri... najväčšia zrada prekavapuje na konci kde čnie obrovský asi 90cm schod a až meter za ním je cieľ... Tvrdé nohy dávajú jasný signál oddychu, tretí krát dobrovoľne ničiť sa nikoho neláka. Sprievodca nás berie do ubytovne - blízkej školy, medzitým nakupujeme( 6x cocacola, 3 džúse, 5 nanukov typu korneto, štvrť kila šunky a eidamu, liter energetického drinku, piškóty so želé, kinder pingui, dve minerálky, slnečnicový celozrnný chlieb a bonusových 5 piv) kto chce nech háda, kto nechce tu má výsledok. 48 zlotych. Škola je hneď vedľa a telocvičňa príjemne vychladená, vyberáme si malú náraďovňu, aby sme nemuseli prenášať žinenky.

Keďže nám školník nechcel dať jeho jediný kľúč od školyostávam radšej na mieste. Predsa nás premohol hlad a teplo. Smrad a lepkavý pot premáha  sprcha v studenej vode, teplá nejde... aj tak dobre lebo vonku je neustále 35 a viac... a kým všetko konzumujeme nejestvuje sila, čo by nás zdvihla z postelí (žineniek). Pivo, džúsy, koly, sladkosti a už nie je ani sily ktorá by nás navnadila na poker. Prichádzajú však ďalší nocľažníci medzi nimi aj  minuloroční víťaz, ktorí ešte netuší že na druhý deň moc nepochodí...

Neďaleká diskotéka diktuje uspávajúci rytmus...... budíček telefonátom od Gigola, že ako nás nájde... Je to šikovný kluk a za 5 minút nám pomáha zbaliť našich pár švestek. Každý zjeme jedného CHIMAPNZEE, energia nám musí stačiť na celý deň. Bežíme od 10:00  ale je už 8 ráno a vonku zase 30 celziových. Asi nám bude teplo, predsa len sa poriadne rozcvičíme. Prvá beží Markéta poriadne ju povzbudzujeme a malo to svoj účinok, škoda že sme neboli aj hore určite by sa hecla ešte viac. Zdolala vežu za 3 min. Čo je parádny úspech. Vy čo ste sedeli doma môžete závidieť. Je poludnie a pomaly sa blíži čas nášho štartu. Prvý Pavel za ním Gigolo, Lukáš, Havel a Čelo. Všetci naskakujeme do prvej desiatky Čelo, Pavel a Gigo 1.2.3. Vychutnávame si príjemní chvíle byť najlepší. Škoda že nakoniec sa medzi nás votrel ešte jeden pšonek, obehol Gigola o 12.stotín.... Damian, víťaz minulého roku siahol až na 5 priečku. Lukáš ostal 7. a Havel tesne za favorizovanou a oprémiovanou desiatkou.12. miesto, určite kvôli náročnému sústredeniu...

Mínusová časť celého dňa je vyhlasovanie výsledkov a odovzdávanie prémií vyhrali sme toho viac než dosť, ale náročnejšie ako samotný beh je skutočne čakanie na oficiálne fanfáry a navyše obrovské poháre, ktoré sa usmievali od rána na všetkých pretekárov dostanú len nejaké špeciálne kategórie a oganizátori... Voľné vstupy do blízkeho aquaparku nás však potešili a osviežili unavené telo, hamburger, cola a sme dokonale pripravený na náročnú cestu späť. Poľsko si nás pravdepodobne obľúbilo, keď nám z neba poslalo ľadovú triešť alebo skôr  krúpy veľkostí čučoriedok, malín a čerešní. Prietrž mračien je tak silná, že aj naša bezkonkurenčná posádka ticho sedí bez slova v aute a čaká kým sa počasie utíši. Občas je cítiť aj nejaký arómu, ale v takejto situácii sa podobné excesy odpúšťajú veď nie je divu – zvierače sa ťažko v podobných momentoch ovládajú. Ľad bubnuje dobrých 10 minút v aute radšej čakáme pod stromom... pri následovnej kontrole však žiadne odreniny nie sú, všetko sa však uvidí časom. V Čechách zase panuje horúčava a búrka Olívia ukáže na tomto území svoju silu až v noci. To my už našťastie spíme a naberáme silu na ďalšie preteky a tréningy v behu do schodov a atletiky.