FREE LITOVEL BOBR CUP 09

Krásnych 15.rokov sa vždy prvý víkend v októbri stretáva menšia, ale v dnešnej dobe už celkom veľká parta, dúfam, že sa nikto neurazí keď poviem fanatikov, maniakov, nahecovaných, fyzicky, ale hlavne psychicky perfektne pripavených borcov (niekedy ľadoborcov (jeden rok aj

snežilo)) športovkýň a jednudocho ľudí vyznávajúcich či už extrém na športovisku, teda v prírode alebo na tanečnom pogovacom parkete.

 BOBR CUP

Bezkonkurenčný pretek, ktorý sa nevzdáva. Divadlo začína hudbou z Posledného Mohykána, keď prvý člen musí zváldnuť 15 km crosscountry behu v Litovelskom pomoraví. Aby toho nebolo málo tak 5x brodí Moravu, občas si niekto berie aj nafukovačku, aby sa mu ľahšie "brodilo"... bobrom ohryzený štafetový kolík odovzdáva cyklistovi pripravenému v čo najkratšom čase 3x prebrodiť Moravu a odjazdiť 25km rôznymi cestičkami popri tomto veľtoku. V areáli Litovelského kúpaliska kúsok nad lodenicou odovzdáva štafetu kajakárovi, prvý brod má bez lode, pár metrov beží, ťahá loď, nasadá a pádluje 3km proti prúdu 3km po prúde, zase ťahá, beží, brodí a nakoniec lezie aj s loďou na rampu vysokú 4m. Nasadne do lode a finišuje v kúpalisku kedysi povinným eskimákom. Hotovo a všetci dopĺňajú energiu a stratené tekutiny Litovelskou 11tkou. Nikto si nedovolí tvrdiť čo je skutočne náročnejšie, samotný  pretek alebo rockový koncert dlho do noci. V každom prípade sa účastníme oboch záležitostí.

Vyzerá to veľmi jednoducho, ale kto to neskúsil na vlastnej koži vôbec netuší o čo ide. HORE DOLE nominovalo na túto neľahkú úlohu troch borcov, ktorí už boli s nami na nejednej akcii. Tesne pred štartom týmový doktor Slávka rozdáva Braňovi, Marekovi a Martinovi posledné pokyny, psychické povzbudenie a hlavne doplnky výživy.

  Ako prvý  si svoj "športový šat" navliekol Braňo. Kravata, biela košela, hnedé nohavice (vraj aby nebolo vidiet keď bude najhoršie) a k tomu vestička a sako. Oblek je hotový a "Kluci z kanceláře" na trati. Večerná príprava bola síce výdatná, ale Braňo to asi vidí trochu z iného uhla, v každom prípade za necelú hodinku a pol sa zjaví pred posledeným brodom, vybehne z neho svieži s takmer  suchou nohou a čo nikto nechápe štafetu odovzdáva skutočne v suchom saku. Je to frajer, ide priamo na rokovanie... telka si ho vybrala za svoj cieľ.

Druhý manik s oblekom sadá na bicykel. Nikto by nepovedal, že Marek dokáže tak urputne zaberať do pedálov a v rekordnom čase v kategórii kancelárskych krýs pretnúť cieľovú pásku, jediný problém, že si mechanik Miko mu kvoli hmotnosti nenamontoval blatníky a nikto nespozná aká bola pôvodná farba saka. V cieli sa len horko ťažko vzdáva svojho jednania preneháva plnú komptenciu svojej sekretárke Veronike a hľadá kde by si umyl aspoň jedno oko, aby videl tie davy novinárov, ktorí si od neho pýtajú rozhovor.

To už však Martin preplával prvé rameno, pádluje hore vodou. Trochu si pomýlil súťaž s autodromom búracich autičok, ale predsa len sa dostáva na otočku a vezie sa dole vodou. Presnými zábermi sa posúva dopredu a čo nevidieť využíva svoje lezecké skúsenosti. Loď na chrbte mu trochu prekáža, ale na rampu sa dostane. Smrť v očiach, vysilené ruky, stuhnuté nohy sú však nič oproti túžbe dokončit tento pretek a stretnúť výživového poradcu Čelo so zázračným náramkom. Akurát nás zaujíma ako odpádluje posledné metre v bezéne, keď stratil na poslednom brode pádlo...

Cieľová fotografia a čas 3:30,40 je jasná správa o tom, že aj tento rok sme zvládli jeden z najprestížnejších pretekov v Českej republike. Dvaja z troch našim minuloročných pretekárov sa výsledkom támu zlepšili dokonca o krásne 2minúty.

Realizačný tým Horedole v zložení Miko-Slávka-Veronika-Čelo so závisťou v oku pozorovali rekorných 214 súťažiacich a zapojili sa dodavu asi 2000 divákov, zatlačili slzu v oku a dali si do poznámok, že o rok budú tými minimálne 2 a motivácia o to vyššia.