verticalrunning,crosscountryskiing,MTB,rafting,freeriding
ČASŤ DRUHÁ 10-12.7.2009 ( úmyselne vynechávam prvú časť ohladne cesty do Bratislavy, nákupu v hlavnom meste a cesty do miesta činu. Došli sme o 00:14 miestneho času)
JE TO TU: v zložení Martin, Miko, Kajo, Jožo, Harvy, Marek, Křiky, Braňo, Čelo sme sa dostali do krásneho mestečka Zell am See. Ubytovanie zabezpečil Pardál a další ostrí alpsí hoši. Za to im patrí obrovská vďaka. Ubytko bolo viac než luxusné. Doniesli sme nejaký slovenský arsenál- Koniferka chutila aj ostrieľaným chalanom z nemecka... Ale aj tak sme museli dokupovať nejaké ovocné dobroty, po ktorých sa aj Kajovi zle dýchalo. No, ale o to tu vôbeč nešlo.
Komu sa povie KAPRUN a trošku sa vyzná v lyžiarskych pomeroch, určite sa mu vybaví vysoko položené stredisko a ľadovec s celeročnou prevádzkou lyžiarskych vlekov a lanoviek. Za 24 EURO nás pustili do bielej krajiny a už sme sa viezli v ústrety štítu Kitzsteinhorn. Sneh, vďaka tomu, že posledných pár týždňocv bolo veľmi studených a stále pršalo, pardon - snežilo, bol nad naše očakávania dali sme niekoľko krásnych kilometrových zjazdov v mäkučkom sniežiku. Prašan to samozrejme nebol ale tzv. "surfovanie" či "plávananie" na snehu bola neuveriteľná extáza.
Blažené výkriky československých šuhajov sa podchvíľou ozývali dolinou. Pred nami naporušená pláň, nikde ani jediného lyžiara len v snehu po nás ostávali krásne rovnomerné oblúčiky. V zárkutách sneh mierne odstrekoval z pod dosiek, stačilo trošku pritlačiť a lietal všade okolo. Lyže nám stabilnou stopu ďakovali, že sme ich takto v lete prevetrali. Boli sme prví, kto zdolal v ten deň "plato popod lano". Perfektná paráda. Jediná škoda, že deň je príliš krátky a my sme museli o pol piatej opusit tento raj. Len tak tak sme stihli poslednú kabínku z takmer 2500metrovej výšky. Príjemne unavení sme zamávali snehu, ktorý už čo nevidieť( keď pooberáme čučoriedky bude padať aj u nás).