RUN-UP Empire state building

Dočkali sme sa a s najväčšou pravdepodobnosťou sme utvorili Slovenský a Český rekord vo výbehu na asi najznámejšiu budovu sveta.

Predposledný januárový deň roku 2010 zástupcovia nášho združenia dostali ústne povolenie od pasovej kontroly na letisku JFK v New Yorku na vstup do zeme zasľúbenej. Do krajiny neobmedzených možností. Let a príprava na túto časť cesty prebehla bezproblémovo, keď však spočítame dopravné prostriedky, akými sme sa dopravovali, tak auto, autobus, električka (v Prahe), vlak, metro, lietadlo, taxi, chýba nám už len loď a motorka a využívame kompletné možnosti  dopravy modernej vedy a techniky.

Hotel síce nemáme ďaleko od mrakodrapu Empire... cca nejakych 8km, čo sa nám na mape zdalo blízko, ale kto by tušil, že keď sa ubytujeme v Jersey, tak s batožinou na pleci a prvý raz v USA to nebude prechádzka ružovým sadom. Cesta cca 4hodky v dopravnej špičke NEW YORKU nebola žiada radosť, ale predsa len sme okolo pol noci miestneho času dosiahli postelí. U nás zatial ľudia vstávali do práce a školy... Časový posun je neúprosný.

Rozhodnutie zmeniť bývanie však nakoniec neprešlo, po prvom fartleku sme zistili, že nebývame až tak ďaleko,  navyše 5 minút chôdze od hotela sme mali celý Manhattan ako na dlani (viď galéria).

Nastal prvý večer. V Amerike americký "stejk" s obrovskou porciou hranoliek... a zase polomŕtvi spať, zbierať sily na monumenty USA.

1.1. celodenný výlet na Sochu slobody, Ellisin ostrov a konečne Empire state building. Mrakodrap podrobne študujeme zo všetkých strán okrem hornej, výlet vrtulníkom na 30min by nás stál toľko, čo ubytovanie na 4 dni... ale možno o rok.

Ako sa pozeráme a hodnotíme, stále sa nám zdá tá budova strašne vysoká a potrvdzujú sa nám obavy, že to asi nebude ľahký pretek. Navyše ten hromadný štart v úzkych chodbách. Deň pred pretekom tu nie je ani zmienka o tejto veľkolepej akcii. Dokonca ani na info centre nevedia nič presnejšie... ale uisťujú nás, že zajtra bude všetko pripravené a bude to určite cool, great, super a bombastické. No, necháme sa prekvapiť.

Unavení uchodení a zrelí na zbieranie síl spánkom ideme na bus, platíme každý 2,5 USD a dostaneme sa skoro až k hotelu. Zvyšok cesty musíme klasicky pešo, pričom amíci na nás kukajú ako na spadnutých z jahody, na všetko sa dá predsa použiť taxík, alebo vlastné auto. Nedivím sa, že je u nich smrtonosná "epidémia" tučnoty. Málo pohybu, nezdravé jedlo a hlavne pohodlnosť sú americkí najväčší partneri. My proti nim bojeme ale boj je márny, ostávajú však našimi úhlavnými nepriateľmi č.1., 2., a 3.

Konečne nastal deň D. 2.2.2010 o siedmej ráno vstávame, rýchle raňajky, ktoré nám už vôbec nechutia... aspoň, že majú čierny čaj. Dám si teda Chimpanzee bar od Monkeybrothers family z Brna... a vyrážame dobyť Big Apple. Cesta v dopravnej špičke trvá cca raz toľko ako v bežnú hodinu, ale niečo pred deviatou sa dostávame na registráciu. Číslo, čip, tričko, voda a inštrukcie, že o 10:35 vybiehame. Dostal som 44. a Pavel 19. To znamená, že budem asi v 4. rade a Pavel v druhej. Nechápeme, načo sme vypĺňali 4 stranový dotazník o výkonnosti... Amerika. Nakoniec som sa aj ja prebil do 2 rady. Do jednotky to nešlo. Škoda, nielen kvôli médiám, ale hlavne kvôli  strkanici na schodoch. Dostal som sa na schody  cca ako 15ty, Pavel niečo za mnou. Ten sa ale rozbehol  ako o život a za chvíľu som ho stratil z dohľadu. Postupne predbieham slabších jedincov, dobieham aj Pavla ako sa nevie dostať cez "nefairového" ľadoborca. Skúsim to aj ja a fakt to nejde, odzadu však už tlačia ďalší maníci a tak vzniká nepríjemná hádka a tlačenica - takmer "terchovská" bitka priamo na schodoch. Nakoniec nás musí pustiť, aj keď sa zubami nechtami drží zábradlia a blokuje schodisko... stálo nás to príliš veľa síl. Na 20tke občerstvovačka - glg vody a valíme dopredu, pardon dohora... Uvedomujem si, že som na dobrej pozícii tak trošku zvoľním tempo, aby som sa toľko nevyčerpal, bežím však už sám. Teda určite sú predo mnou dvaja maniaci a všetky ženy, ktoré štartovali asi 5 min pred nami...Prekvapivo, čo poschodie to iné číslo a stále to stúpa, sám som prekvapený, kam až to može pokračovať . Asi  na 40tom už rovinky zvládam len rýchlym krokom, pretože síl už znateľne ubúda. Obieham prvé ženy, ktoré tiež nie sú príliš tolerantné a musím isť vonkajším oblúkom... sekundy navyše... asi na 50tke ma šmykol prý dobiezdač (nejaký amík, čo skončil 3). Snažím sa udržať tempo, ale na 60tke ďalší traja (belgičan celkove 4, mexičan Xavier celkove 5 a ešte jeden z Makaa, do nich sa zahryznem a idem s nimi, na 70tke  ešte dokážem obehnúť Xaviera, ale ten si šetrí sily na posledný finiš, kde nás ešte dvoch obehne. Som rád, že som na vrchu a snažím sa nejakým spôsobom dosiahnuť cieľ. Ani si neuvedomujem či bežím, ale vidím, že som finšoval na 7 mieste  (výkon 11:56) a som šatstný, že je to za mnou. Ak nepočítam skúšku z fyziológie, tak je to môj najťažší výkon.

Vládzem už len ležať na zemi a čakám Pavlíka kedy sa zjaví, samozrejme nie je ďaleko za mnou, ale nevládzem si ho ani všimnúť. On tiež prebehol povedľa mňa úplne bez povšimnutia. Skončil na 17. mieste (výkon 12:42). Nakoniec ho zbadám, ako leží kúsok vedľa mňa. Je to borec, dokázal, že tiež patrí do svetovej špičky. Radšej nebudem písať čo nastalo asi 30 min po preteku... nezmestilo by sa to všetko ani do veľkého kýbla sáčkov z Airbusu 447. Nevládali sme hovoriť, sedieť ani kľačať. Jediná možná a vhodná pozícia je vodorovná... rýchly presun na 62. poschodie a zase len ležanie a ležanie. Naštastie buď nebolo vyhlasovanie víťazov v kategórii alebo sme ho nepočuli, aj tak by som tam asi nevládal prísť. Moju kategóriu 20-29 som vyhral a Pavel bol o jednu sekundu 4. ... medajle a plakety na všetkých víťazov však čakali.

Nastal však čas presunu do hotela, obhliadnutie Central Parku a doplnenie energie v nemenovanom fast foode, čo  sa neksôr ukázalo ako zásadná chyba... a ďalší deň cesta domov bola utrpením. Pavel dostal našťastie len nejakú hnusnú nádchu a bolesť hlavy...

Nech žije Európa, zdravý životný štýl. Pohyb a hlavne zdravé jedlo. Kto má rád šport ,nech ho s nami prezentuje... O rok sem pôjdeme zas budeme sa snažiť ešte viac, sponzorom sa nebránime :D:D:D