Towerrunning Basel 2010

Vyčerpavajúci pretek za morom nás posunul do iných dimenzií vnímania tohoto zaujímavého športu.

Ďalšia európska výzva v podobe 100metrového švajčiarskeho mrakodrapu v Bazileji tesne za nemeckými hranicama nás neúprosne láka. Hotel RAMADA PLAZA so svojimi 31 poschodiami nám nakoniec neodolal, síce sme sa trochu dlhšie rozhodovali, predsa vyhrala chuť pretekať  a vyhrávať. Organizátori nám pomohli aspoň štartovným a Pavel tiež nakoniec potvrdil svoju účasť. V zložení Jakub Hřib - náš nový člen, Pavel Holec a Tomáš Čelko štartujeme ako ináč Pavlovu "fabku" a k 230 tisícom pridávame ďalšie dva. Našťastie zvládla cestu tam aj späť bravúrne, priemerná rýchlosť 102km/h pri spotrebe 6,8l je  skutočne príjemné konštatovanie.

Musíme poďakovať našej hostiteľke Maruške Pachtovej a jej priateľovi Marcovi, ktorý nám nezištne poskytli nocľah z piatka na sobotu.Obrovsky nám pomohli a my sme nerušene regenerovali a spali možno aj 8 hodín. Pred takýmto pretekom je spánok asi dôležitejší  ako akýkoľvek doping.

Ráno nás víta zasnežené Švajčiarsko a máme trochu obavy, či organizátori posolia nábehovú 100m rovinku. Puntičkárski švajčiari však nič nezanedbali, možno len, že všade mimo budovy bolo slabých -3 až -5 stupňov. O to kvalitnejší sme si dali rozklus a rozcvičku. Strečing a  bežecká abeceda našťastie dovolená a s radosťou vykonaná v interiéroch budovy. Kuba s troškou rešpektu sa radšej prihlásil do kategórie Sport - musel bežať o niečo skôr a samozrejme mal na trati aj viac slabších súperov, ktorých musel predbiehať, ale boli fairoví a väčšinou uhýbali. Časom ho obehol len jeden domáci borec a Kuba skončil na parádnom druhom mieste v čase 2:56,4. Perfektné, miestny doktor bol trošku prekvapený, ako Kuba zničený ležmo naberá po preteku silu a pichol mu do ramena adrenalínu, že by to prebralo aj polovicu pluku paragánov... pre nás už nič neostalo.

Nasledovali kategórie tímov, hasičov a s odstupom času aj Elit - vrátane  Pavla a mňa. Najvyššie štartové čísla nám robili vrásky na čele, lebo vonku skutočne panovala zima, ale obavy zo zachladnutia sme rozháňali svižnými rovinkami a neustálym strečingom. Pred nami nikto neprekonal traťový rekord. Domáci favorit Lombriser si ani neťukol, keď ho obehol ešte aj berlínsky borec Wilker. Nič sme nenechali náhode a od začiatku sme do toho dávali všetko.Časy priebežne kontrolujeme. Pavel finišuje vo svojom osobnom rekorde za 2:49,2 na 5. mieste.  Ja som ešte na 28.poschodí bežal hlboko pod rekordom trate. Kontrola hodiniek však vždy niečo stojí, tentokrát tam zavadzal posledný schod. Zakopnutie a dvíhanie zo zeme si vypýtalo drahocenné sekundy. Naštastie rezerva bola dostačujúca a na 31.poschodí to stačilo. Luxusný čas 2:37,4min znamenalo stlačenie rekordu o necelé 4 sekundy, tento čas bude výzva do ďalšieho roku. Jediné čo nás mrzí, že svetová jednotka Dold sa nás zľakol a neprišiel. Určite by prehral :-)))