VERTICAL SPRINT MILANO 2010

Nastal čas. keď po vianočnych radovánkach, koncoročných a novoročných oslavách a priberaniach prebytočných kilogramov každý zase naskočil do tréningového, niekto aj pretekového procesu. Hlavní protagonisti združenia HoreDole sa zodpovedne pripravovali na pretek do Milána. Minulý rok sme si spravili dobré meno a tentokrát nás z  FSA(federation of skyrunning) pozvali. Dovolili sme si vziať aj našich dvoch nových členov, ktorí už tiež zaznamenali úspechy v behu do schodov. Tomáš Křikal a Ivetka Putalová. Chystal sa aj Petr Muras, ale nakoniec mu to nevyšlo. Škoda.

Odjazd naplánovaný na piatok 22.1. nevyšiel. Plán cesty bol predom stanovený cez Zell am See, kde dlhodobo sídli náš zakladajúci člen Pardál (Libor Začal). Nakoniec sa prikláňame k plánu B- stretávka v Olomouci, vybehneme jeden krát na RCO, zaslúžená odmena je pivo a doma nejaké to vínko a cestoviny. Zrazu je pol noc a spať je skutočne tá najrozumnejšia činnosť.

V sobotu ráno o 8:00 odjazd priamo do Milána, teda Bergama, kde máme dohodnuté spanie u Daria a Cristini Fracassi, kolegovcov z towerrunningu. Počas cesty sa našťastie nič špeciálneho neprihodilo, okrem neustáleho netlmenia pravého zadného tlmiča prebehla cesta v tichosti a pohode. Hádky nastali jedine pri hre Zviera a mesto podľa písmena abecedy (presné pravidlá poskytne na požiadanie Křiky), všetci boli plní očakávania aký bude nedeľný (24.1.) pretek Vertical sprint, kde sa najskôr beží hromadný štart na 31 poschodový Grattacielo Pirelli a hoďku na to postupujú prví 30ti na 39 poschodovú, najvyššiu budovu Talianska, Altra Sede. Súčet časov potom ukáže kdo je celkový víťaz. Celá mužská posádka sa prebojovala do finále. Křiky síce z 29. miesta, ale bol tam. Ivetke asi nesadla večera a vino v Bergame, aj ked tvrdila, že sa vyspala výborne, predsa len 10 hodin v aute a necelých 7 v spánku nebolo asi to ideálne pre našu šprintérku. Aj tak dobehla na 18. mieste a musíme povedať, že vo svetovej špičke sa nestratila a jej čas a výsledky na pretekoch podobneho typu určite pridu.

Čelo ako vždy plný optimizmu a srandičiek neustále podporovaný a podpichovaný Křikym a Pavlom, vedel, že ide pretek len na pohodu, lebo pár dni do zadu mal svalové zranenie, ktoré už našťastiie necítil. Štart nehal v plnej režii Křikymu, ktorého fotka obletela všetky talianske média. Vydržal v tomto tempe do nejakeho 15. poschodia a sám netušil ako zvladne ďaľších 55. Pavel to dotiahol trochu ďalej a vysoké tempo si ustražil až do 23. Čelo však postupne napredoval a stále niekoho predbiehal. Nakoniec na cieľovej rovinke dobehol španiela Rocka a prekvapivo za nim finišuje 4. a Pavel 11. Miesta sme si oproti minulemu roku urdžali do a finale postupili.

Úloha splnená.

Po dobehu dopĺňame všetko stratené Red Bullom, ale na cestu dole radšej používame výťah, je to vraj bezpečnejšie...

Finále si Křiky doslova užil, šlo hlavne o to aby sa dostal až na 39.poschodie. Čelo sa tiež nemohol kvôli starému zraneniu prepínať  a dobehol zase s prehľadom, jediný Pavel sa mohol hecnúť a zlepšil si poziciu o 2 miesta. Celkové 9. miesto v silnej medzinárodnej konkurencii 11tich krajin je super výsledok. Čelo nakoniec 4. o 1,4 sekundy... za 8min 15 sekúnd na 70 poschodi je pekný priemer na poschodie.

Vyhral Tomas Dold, pred Fabiom Rugom a Augusti Rockom. O rok však, keď budeme zdraví tak im natrhneme...

Po finále dostávame každý  placku, diplom a poukaz na obed kam sa okamžite presúvame. Predjedlo, prvé jedlo, hlavné Jedlo, všetko chutné v talianskom štýle . Rezeň z teliatka veľký ako poklop od kontajnera, homáre, škeble, krevety v cestovinách, gnocchi so syrom, tenučké pasiky vepřika, varena ryba na bylinkách... chýbalo len víno, ktoré sme si nemohli dať pred 1200km cesty. Obsluha sa nikam neponáhľala tak niektorí sme nemali hlavná chod a nikto dezert...

Orloj už takmer odbija tri hodiny. Rýchla rozlúčka a pozvanie našich hostiteľov do Prahy a Bratislavy veď nás nabalili naozaj kráľovsky, domaci med, kvalitné víno Cannonau, sladkosti na cestu, nejaké pitie a vyrážeme smer Bratislava- Vrakuňa cez Benátky a Klagenfurt.... Pred polnocou na Slovensku pred druhou štastne v Olomouci a ráno môžeme isť zase do práce a školy.