Víkend po schodch no2

TURMLAUF HALL IN TIROL

Cesta na večer z Prahy do Hallu si vyžaduj jednu celonočnú prestávku. Pohraničné lesy nám vyhovujú predovšetkým svojou pohostinnosťou a mnohými rovnými priestranstvami. Veru ťažko by sa nám v Alpách hľadalo vhodné miesto pre náš stan. O desiatej večer konečne otvárame pivko nech sa nám dobre zaspáva. Jeho blahodárnymi účinkami sa nám skrátené svaly z cesty a pretekov aspoň trochu uvoľnia. Nákup v Interspare bol postačujúci a Jakub dostal novú deku, aby prežil noc, keď už nemal spacák. V alpách by možno aj mrzlo... Ešte raz ďakujeme pohostinným juhočeským lesom.

Ráno hmla a zima, kratučký ranný klus. Ešteže vyhrievanie vo Fabii funguje. Znamenité raňajky vďaka pražskému Intersparu - celozrnné rožky, šunka, syr a iné dobroty pre hladných športovcov nám krátia cestu. Je skoro poludnie a jasná obloha zaručuje výhľad na Tirolské Alpy.

HALL.

Krásne mestečko neďaleko Innsbrucku  obklopené ostrými sklanatými štítmi, ihličnatými horami popretkávanými bujnými trávnatými pasienkami. Pravdepodobne tu sa pasú nekonečné stáda fialovobielych kráv, ktoré nám dávajú kvalitnú čokoládu.

Nie všetci ovládame nemčinu ako náš rodný jazyk, dovolím si preto preložit  názov preteku. Beh do veže v Halle v Tirolsku. Dokonca dve veže s vylešteným a vyzametaným schodiskom čakajú na niečo málo cez 170 bežcov. Presný popis tratí znel jasne nábeh do prvej veže - 150 metrov, výbeh 6 poschodí - zbehnutie 6 poschodí, prebeh do vedľajšej historickej budovy múzea - 198m, výbeh cca 9 poschodí po točitých drevených schodoch, koliečko okolo vrchnej centrály a zbeh po moderných tiež točitých, ale betónových schodoch a záverečný finiš asi 150m do cieľa. 

Prepočty zneli jasne, túto vzdialenosť musíme zvládnuť pod 3:30s, jedine, že by sa stala nejaká záludnosť na trati na drevených schodoch. Trať sme si prešli takmer celú takže nás nič nemohlo rozhodiť. Dvojminútové intervaly sú postačujúce, aby sme sa na trati s nikým nezrazili. 

Z miery nás vyviedol Vojta keď dobehol (pretože bežal za juniorov a teda v predstihu), zistil že trať sme si neprešli celú a nevideli sme dve nadväzujúce drevené schodiská. Kto nevie, skutočne odbočí zle...

Ešte, že nás na to upozornil. V zhone a pri fyzickom výkone si to však človek neuvedomí a v preteku podvedome beží kam ho vedú oči a stráca tak drahocenné desatinky. Dvakrát sa každý z nás zasekol a zlomok sekundy premýšlal kade bežat, napokon sme cestu našli, horná centrála s malými problémami, ale kolečko si zaslúžila. Beh dole schodmi ešte nie je našou hlavnou disciplínou, ale aj tak sa Pavel dostal na čelo a výkon 3:41 bolo priebežné prvé miesto, a na trati boli už len 4 bežci. Medzi nimi Tomáš. 3:39,4 a Pavel je druhý , Tomáš berie zlato. Na trati už len bežec do vrchu Christopher Bieller, reprezentant rakúska v Biatlone Markus Kroll a Kreiner David - rekordman tohoto preteku. Christopher vybieha z budovy a posledný úsek neuveriteľne tuhne, časomiera sa zastavuje na 3:38,4s  miesta sa posúvajú no metále máme ešte stále u seba. Obavy narastajú, keď sa zjaví Markus, do ciela ledva dobehne, ale čas 3:36,8 opať mieša karty, medajle nám vyfúkne David keď potvrdí svoju rolu favorita za 3:35,69. Skončili sme na neslávnom 4. a 5. mieste.

Aspoň týmová súťaž bola pre nás úspešná a zahojila naše rany, ktoré sme utrpeli v tejto netradičnej disciplíne. Tým HOREDOLE nemal v Rakúsku konkurenciu a dostali sme krásnu trofej, ktorá hreje naše športové duše a ozdobuje naše vytrínky.