Základom úspechu kvalitné ubytovanie- vlastne Berlin - Fankfurt po schodoch

Základ každého športového úspechu je predovšetkým kvalitné ubytovanie. Týmto heslom by sa mal riadiť každý vrcholový športovec či športový nadšenec, ktorému jeho výkon nie je ľahostajný.

Pre Top Team HoreDole je vyššie citovaný slogan zakorenený hlboko v náture a všetky ostatné priority podriaďuje práve tejto jednej...

Iné to nebolo ani v piatom mesiaci tohto roku, keď sa akoby vrece pretrhlo s pretekami svetového poháru v behu do schodov a po Benidorme ( ESP) sme sa zúčastnili kvalitne obsadených pretekov v Berlíne, Franfurte a domácej Ostrave.

Ale pekne po poriadku.

Berlín- prestíž špliecha už z názvu mesta, otvorené Majstrovstvá Nemecka, ďalšie kolo svetového poháru v towerrunningu a celosvetového seriálu vo verticalrunningu. Určite najzaujímavejší a megalomansky zorganizovaný pretek Nemecka.

V zložení Pavlo, Viki a Peťa Muras borci volia cestu cez tankodrom Poľsko. Čelo sa kvôli budúcej rodine vzdal všetkých výhod plynúcich z bodového zisku tohto nevšedného podujatia.

V každom prípade zvyšok TopTeamu šťastne prekonal nástrahy poľských diaľnic a časť spolkovej republiky. Tesne pred metropolou čaká **** ubytovanie. Neďaleko diaľnice strecha nad hlavou nekompromisne zabraňuje dažďu preniknúť až na spacáky. Nejaký ten pivný „ionťák“ všetkých dokonale uspal a ráno čerství, prírodou nabití borci na a istotu dokončujú cestu k hotelu Park Inn, na ktorý sa bude bežať.

Všetky „obyčajné“ kategórie majú prednosť a naša Elite štartuje až o pol 12. Viki ako jeden z prvých prekonáva dlhý 200m nábeh, 39 poschodí a finišuje v úctyhodných 3:49, neprekoná ho ani Cordona, Ruga, Wilker, ani Peťa Muras, ktorý nakoniec skončil 40ty, ani Pavlo, ktorý trať zvládol za 5:09 a je na  perfektnom 5. mieste. Dokonca ani Santiago z Mexika a ďalší špičkoví atléti mu nesiahali ani po kotníky. Akurát Dold si trúfol ukázať mu chrbát a za 3:39 a finišuje ako najlepší. Všetci sú sklamaní, že zase vyhral... ale príde na psa mráz.

Za perfektné druhé a piate miesto berieme čo nám patrí a valíme naspäť do zaplavenej vlasti. Viky v neustálej vojenskej pohotovosti čaká kedy mu zazvoní telefón s rozkazom do 180 min nastúpiť na akciu. Našťastie poplach ostal pod pokrievkou.

Frankfurt

Cesta z mesta do veľkomesta začala ďalším ospravedlnením, Peťa Muras sa nemôže zúčastniť pre nemenované osobné problémy. Škoda, ale na druhú stranu ušetril sily pre české preteky.

Celá štreka do centra byznysu v Európe klapla na 100%. Tankovanie do auta aj do ľudí, americký fást fúd v Rozvadove, neobmedzená rýchlosť na nemeckých komunikáciách, niekoľko prevrátených karavanov a zopár defektov pri krajnici, našťastie neboli sme to my s deravými kolesami.

260m vežu je vo Frankfurte prakticky nemožné obísť a aj my sme tak ako pred rokom našli všetko bez problémov. 62. poschodí Messeturmu je najvyšší pretek v behu do schodov v Európe a radí sa na popredné miesta vo svete. Vrelé privítanie s organizátormi, zaplatenie zálohy za čip (nepochopiteľných 25 €) a ďalšie štartovné 28€ zahrňujúce tričko (použijeme na potlač pre sponzorov) 1GB USB, štartovné číslo, tyčinka Corny a voda. No celkom pekný obnos do zaujímavej tašky od organizátora. Ale hlavne luxusná večera formou švédskych stolov nás dokonale nasýtila.

Po kvalitnej strave je potreba trošku si zatrénovať a lákadlo niekoľko poschodí je veľké. Schody berieme po 2-3 úplne na pohodu, keď zrazu za nami počujeme zúfalé nemecké výkriky a asi aj nadávky. „Že by niekto trénoval a dobehol nás?“ bola naša prvá myšlienka. Keď však pozrieme dole, zničený SBS niečo blekoce nemeckou hatlaninou. Chápeme že tréning asi nebola vhodná alternatíva trávenia potravín... Pýta pas, nemáme. Diktujeme naše mená. Je dôležitý ako h...o na patiku. Ale bez problémov odchádzame aj my so zvýšenou dávkou adrenalínu, škoda že sme nebežali až hore, asi by sme volali záchranku...

Ubytko: V roku 2009 sa nám podarilo nájsť kúsok od mesta nádherné miestečko pre stan. Nemali sme poznačenú adresu... Každý si pamätal niečo iné, ale vždy to boli dobré indície. Prvý pokus síce nevyšiel a museli sme sa vrátiť až k mrakodrapu. Ale druhú skúška šla presne podľa indícií- von z mesta tak ako sme prišli- hory (Bergen) – Phoenix - Židla najväčšia na svete a potom už len Arboretum a sme na mieste. Perfektná paráda. Zaparkujeme auto a ideme sa ešte na chvíľu prejsť k Židle, rozptýliť trošku unavené svaly a myšlienky po 8 hodinovej ceste a náročnej večery. Škoda, že sme nestihli spraviť oheň, lebo začalo z neba čosi padať hlavne okrem vody aj únava. Rozložili sme stan, dopili pivko a Viky šiel ešte trochu klusnúť.

Celú noc pršalo ako z krhly, ale stan prešiel skúškou ohňom, vlastne vodou. Ráno všade okolo mokro a bahnisto, spravíme čo musíme a radšej valíme do mesta na čistý aj keď mokrý asfalt, betón a kachličky. Celý deň z hodiny na hodinu počasie ukazuje čoho je schopné- dážď, vietor, víchor, lejak, slnko, zima, teplo, zima, dusno... Našťastie schodisko je kryté. Ako prvý štartuje Jahn, potom Čelo, Riedl, Pavel, Viki a už len samé nezaujímavé mená... okrem černochov Kemboi a Kimprocha sa nikoho už nebojíme obaja majú 10 km pod 28 min. Nemajú však šancu, lebo naša forma je dnes svetová. Jahn síce vyhral za 6.47 ale Viky tesne ze ním za 6:52 a čelo tak isto za 6:57, Palik dobehol siedmy s dýchacími problémami za 7:14 na 7 mieste. Pobrali sme čo sa dalo, štartujeme auto a vyrážame domov. Za 4 dni bežíme v Ostrave kde chceme vyhrať úplne všetko.